Svet opatrovateliek

Komunikácia v práci opatrovateľa

NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

Prvý dojem

Je veľmi dôležitý, ale netreba na základe neho robiť závery. Nie každý je nám sympatický hneď od začiatku. Je ovplyvnený výrazom tváre, intonáciou hlasu, pohybmi, ale i subjektívnym názorom na osobu, s ktorou prichádzame do styku. Negatívom prvého dojmu je to, že dobre odoláva zmenám, to znamená, že ak niekto urobí nesprávny prvý dojem, je zložité ho vyvrátiť. Ale nie je to nemožné. Každá nová informácia môže pomôcť zmeniť názor na osobu vytvorený na základe prvého dojmu.

Preto je nevyhnutné pri prvom kontakte s rodinou a príbuznými dbať na faktory prvého dojmu. Samozrejme, dôležité je, aby hlavne vy urobili ten správny prvý dojem.

Pohľady, resp. reč očí

Hovorí sa, že oči sú bránou do duše. A je to aj pravda. Považujú sa za najcitlivejší receptor a prijímač informácií. Zrakom totiž vnímame až 87% všetkých informácií. Aj podľa trvania očného kontaktu je možné posúdiť, čo si o nás človek myslí, resp. akej je povahy. Napríklad dlhší pohľad znamená záujem, priateľský vzťah či sympatie. Môže však vypovedať aj o extrovertnej povahe, úsiliu o dominanciu či podriadenosť. Naopak, kratší pohľad môže naznačovať apatiu, agresiu a odmietanie. Zväčša je to tak, že na neznámych ľudí hľadíme kratšie, než na tých, ktorých poznáme.

Posturika

Ide o postoj tela, teda o polohu, ktorú človek má a vyjadruje jeho vzťah k prostrediu okolo neho. Poloha tela vypovedá o mnohom, je možné z nej vyčítať napríklad aj stupeň sebavedomia, či pocity menejcennosti, hnevu, nervozity. Poloha dvoch ľudí pri komunikácii vyjadruje ich vzájomný vzťah.

Kinezika

Patrí taktiež medzi dôležitých ukazovateľov vzájomného vzťahu počas komunikácie. Samozrejme, z hľadiska opatrovania klientov je aj nevyhnutným znakom zdravotného stavu pacienta. Poukazuje na aktuálne pocity opatrovaného. Treba však na ne hľadieť na pozadí celej situácie, a teda s ohľadom na osobnosť a temperament osoby. V praxi sa využíva v rehabilitácii a znakovej reči.

Haptika

Ide o komunikáciu prostredníctvom dotykov, ktorá je veľmi dôležitá vo sfére opatrovníctva. Vyjadruje empatiu. Haptický kontakt je realizovaný tlakom na kožu, teplom, chladom či vibráciami. Medzi pozitívne haptické prejavy patria všetky priateľské dotyky, ktoré kladne pôsobia na komunikačného partnera. Patrí sem jednoznačne objatie, pohladkanie, položenie ruky na ruku či rameno. Má na pacienta veľmi pozitívny vplyv a je to až priam nevyhnutné.

Naopak, vyhýbať by ste sa mali akýmkoľvek negatívnym haptickým prejavom, ako je napríklad uštipnutie, trhnutie, odstrčenia, ale i silný stisk ruky, pretože vyjadrujú nepriateľské naladenie. V opatrovateľskej práci sa však môžete stretnúť aj s dotýkaním intímnych partií, čo je dosť chúlostivým problémom. Preto je dôležité takýto dotyk vždy vopred klientovi oznámiť.

Nesmieme zabúdať ani na podanie ruky. To o nás tiež dosť napovie – o tom, aké máme postavenie, úmysly a vzťahy k iným ľuďom. Správne podanie ruky by malo byť nasledovné: čistá ruka – úsmev – primeraný stisk ruky – primerané trvanie a spôsob podania ruky – vhodný postoj a primeraná proxemika – očný kontakt.

Vzhľad a úprava zovňajška

Oblečenie dokáže taktiež mnoho povedať o človeku. Opatrovateľ tak dáva najavo svoje emócie, pocity. Ako by mal byť upravený opatrovateľ, aby vzbudil dobrý (možno aj prvý) dojem? Predovšetkým by malo byť oblečenie čisté a vyhladené, úprava vlasov, nechtov a tváre decentná a vhodne zvolená.

Gestika

Zaoberá sa pohybmi horných končatín. Gestá preto majú viac významov:

- nahrádzajú slová
- zvyšujú názornosť povedaného a obsah hovoreného
- niekedy majú väčší význam, ako slová, príp. podporujú slová hovoriaceho

Proxemika

Tzv. reč fyzickej vzdialenosti a postavenia medzi komunikujúcimi. Poukazuje na hierarchické usporiadanie, zóny odstupu sú vlastne životné priestory našej psychiky. Každá osoba má svoje vlastné teritórium.

Každý človek má svoju intímnu, resp. osobnú zónu. Ak je narušená, dochádza k istému napätiu. Pri práci opatrovateľa treba myslieť na to, že sa s pacientom často dostanete do sféry osobnej zóny.

Do úvahy treba brať aj rôzne faktory, ktoré vplývajú na určenie vzdialenosti jednotlivých zón, ako je napr. aj pohlavie, osobnosť, etické a kultúrne prostredie

VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

Považuje sa za nevyhnutnú pri práci opatrovateľky. Môže pacientovi prejaviť mieru vážnosti, úcty či uznania. Podstatné je, aby opatrovateľ zvyšoval istú vážnosť ľudskej hodnoty a neznižoval ju.

Na to, aby sa vytvoril pozitívny vzťah medzi opatrovateľom a klientom, je potrebné, aby sa dávala najavo predovšetkým úcta, rešpekt a uznanie. Takéto správanie sa nazýva evalvačné – tu môžeme zaradiť tieto spôsoby správania sa:

- pozdrav
- pozornosť venovaná pacientovi, teda všímavosť
- prístup ku klientovi ako ku seberovnému a rešpektovanie jeho osobnosti
- nepriame upozorňovanie na chyby a vyčítanie omylov len medzi štyrmi očami
- schopnosť odpúšťať
- pomáhať pacientovi z vlastnej vôle a iniciatívy

Obzvlášť si treba dávať pozor na správanie, ktoré pôsobí presne opačne. A teda ide o bezohľadné správanie bez úcty či rešpektu. Tu by sme mohli zaradiť nasledujúce prejavy v správaní:

- ignorácia
- pasívne počúvanie a povrchné a nezainteresované správanie
- podceňovanie, ironiza a uštipačná reč
- klamanie
- komunikácia s pacientom na úrovni dieťaťa
- spochybňovanie psychiky a mentálne jdispozície pacienta
- skákanie do reči, ohováranie
- privádzanie klienta do nepríjemných situácií

Empatia

Jedna z najdôležitejších vlastností pre prácu opatrovateľa. Ide o schopnosť, pomocou ktorej sa človek dokáže vžiť do duševného stavu a situácie svojho klienta. Má veľmi pozitívny vplyv na emocionálny stav klienta, nakoľko cíti porozumenie a je si vedomý svojej hodnoty.

Čo zvyšuje empatiu?
- skúsenosti, zážitky
- pozitívna pracovná atmosféra
- životný cieľ
- intenzívna účasť v intímnych vzťahoch
- štýl rodinne výchovy a celkovej atmosféry
- úzke medziľudské vzťahy s pozitívnym emocionálnym naladením

A čo naopak znižuje empatiu?
- choroba
- egoizmus, závisť či nenávisť
- stres a frustrácia
- spoločenská nadradenosť
- alkohol, drogy, lieky

Asertivita opatrovateľa

Asertivita predstavuje zdravé sebapresadzovanie sa, ide teda o spôsob komunikácie, ktorým človek úprimne otvorene vyjadruje svoje myšlienky, city i názory. Pomáha zvyšovať sebaúctu a sebavedomie. Môžeme ju rozdeliť na schopnosti a spôsobilosti.

Asertívne schopnosti
- vyjadriť negatívny skutočnosť
- odolávať tlaku
- dokázať vyrovnať sa s ignoráciou
- prosiť o pomoc a poskytnúť informácie
- vysvetliť sťažnosť a odpovedať na ňu
- prijímať a navrhovať kompromisy

Asertívne spôsobilosti
- pokojné vyjadrenie kladných aj negatívnych aspektov vlastnej osobnosti
- prijímanie kritiky s pokojom
- ponúknuť prijateľný kompromis, v prípade, že neutrpí vlastná sebaúcta
- súhlas s kritikou vlastných nedostatkov
- pokojné opakovanie toho, čo chceme

Okrem týchto schopností a spôsobilostí majú opatrovatelia aj práva, ktoré sú taktiež súčasťou ich práce. Tieto asertívne práva sú:

1. Právo sám posudzovať svoje konanie a byť zaň i jeho dôsledky zodpovedný.

2. Právo neposkytovať žiadne výhovorky, vysvetlenia, ani ospravedlnenia za svoje správanie.

3. Právo posúdiť, či a ako som zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.

4. Právo zmeniť svoj názor.

5. Právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný sám sebe.

6. Právo povedať: „Ja neviem!“

7. Právo byť nezávislý na dobrej vôli iných ľudí.

8. Právo činiť nelogické rozhodnutia.

9. Právo povedať: „Ja nerozumiem!“

10. Právo povedať: „Je mi to jedno!“

Spôsoby správania opatrovateľa

V interakcii s klientom, rodinnými príslušníkmi či zdravotnými pracovníkmi sa opatrovateľ vždy nejakým spôsobom správa. Správanie môže byť agresívne, pasívne, manipulujúce a asertívne.

Pasívny opatrovateľ
Ustupuje ostatným, je neistý a opakovane sa ospravedlňuje. Zámerne sa vyhýba konfliktom, výmene názorov a nerád rozpráva o svojich emóciách či želaniach. Stále sa sťažuje a viní ostatných z využívania jeho osobnosti. Chýba mu sebaistota v prejave a občas je nadmieru a neprirodzene snaživý.

Agresívny opatrovateľ
Je stále pripravený zaútočiť. Často zraňuje a ponižuje iných. Nedokáže si priznať vlastné chyby, obviňuje druhých za všetko, moralizuje. Za jeho prehnaným sebavedomím sa často skrýva len pocit menejcennosti.

Manipulatívny opatrovateľ
Útočí na morálku a na to, čo povedia iní. Ovplyvňuje správanie druhých ľudí pomocou rôzne skrytých a rafinovaných taktík- Nedokáže si vytvoriť čestné a hlboké vzťahy s inými. V manipulácii využíva plač, krik, výčitky, ale i lichôtky a sľuby.

Asertívny opatrovateľ
Preberá kompletnú zodpovednosť za svoje správanie. Vie nielen to, čo chce, ale aj ako to dosiahne. Je zodpovedný, uzná si chybu, pôsobí uvoľnene a vyrovnane.

Dôležité je kritické myslenie, lebo len vďaka nemu si dokáže vytvárať vlastné názoy a formovať myšlienky, hodnoty a presvedčenia. Na to, aby dokázal opatrovateľ kriticky myslieť, je potrebné, aby získal dostatok informácií, poznatkov, faktov a myšlienok. Tie bude vedieť následne využiť pri svojej práci. Nevyhnutná je aj schopnosť argumentov, čo je ďalšou vlastnosťou kritického myslenie.