Vaše príbehy

Moje začiatky

Opatrovať som mala 86 ročnú babku, ktorá žila sama vo veľkom dome a jej jediná príbuzná, vnučka, o ňu nejavila žiadny záujem. Až na mieste som sa teda dozvedela, že všetko bude na mne. Volať lekára, objednať lieky, dávkovať ich, nakupovať, variť, a samozrejme, hygiena. Musím sa priznať, nebolo mi všetko jedno a prvú noc som vôbec nespala. Hlavou mi behalo jediné. Ako to s mojou slabou nemčinou zvládnem? A ako by to ešte nestačilo, musela som aj šoférovať. V cudzej krajine! Babka totiž bývala na dedine, takže na nákup, do lekárne, k lekárovi, všade sme museli autom. A babka? Babka bola veľmi dominantná osoba. Všetko muselo byť „piko belo“, ako ona rada hovorila. Takže prvý turnus, ktorý trval šesť týždňov, som schudla desať kíl (čo samozrejme nebolo zlé), ale povedala som si, že to musím zvládnuť. No musím sa priznať, že veľakrát som mala chuť to vzdať.

Teraz som v Nemecku už tretí rok. Moje nemčina je celkom dobrá a babka si ma nevie vynachváliť. Ja som tiež spokojná. Už je pre mňa všetko ľahké, ba dokonca sa niekedy aj nudím :).

Anna K - opatrovateľka v Nemecku