Správy zo Slovenska

V penzijnej reforme treba pokračovať

Aj tento problém zaradila Európska komisia medzi tie, ktoré krajine odporúča prioritne riešiť. Riziká v tejto oblasti vidí napriek tomu, že slovenská vláda presadila minulý rok dosť zásadnú dôchodkovú reformu.

„Odporúčania Európskej komisie sme zaregistrovali. Pozitívne vnímame, že ocenila kroky, ktoré sme v tomto smere už urobili a v ktorých tento rok chceme pokračovať,“ konštatoval hovorca ministerstva práce Michal Stuška. „Nikdy sme však netvrdili, že reformou z roku 2012 je dôchodkový systém zachránený na večné veky. Prijali sme zmeny, ktoré majú významný efekt v krátko- a strednodobom horizonte. No vývoj, ktorý je podmienený mnohými faktormi, je nevyhnutné ďalej sledovať a primerane naň v budúcnosti reagovať,“ dodal.

Pripomenul, že ministerstvo už teraz v oblasti dôchodkového zabezpečenia chystá ďalšie novinky. „Ide najmä o zatraktívnenie tretieho doplnkového piliera, ktorý by už od januára mohol pritiahnuť tisíce nových sporiteľov,“ zdôraznil. Pripomenul, že doplnkové systémy majú čoraz väčšiu váhu aj vo vyspelých krajinách. Ministerstvo predpokladá, že v rokoch 2013 a 2014 sa počet účastníkov piliera stabilizuje, v roku 2015 ich pribudne 3 250 a o rok neskôr až 3 650. „Takisto pokračujeme v úsilí, aby sa základné princípy penzijného systému stabilizovali ústavným zákonom a nebolo ich tak neskôr možné každú chvíľu meniť,“ uviedol.

Budúci vývoj dôchodkového systému je komplexnou záležitosťou viacerých rezortov, nielen sociálneho. „Treba sa naň pozerať komplexne. Podporovať rast ekonomiky, príjmov obyvateľstva či zvyšovanie zamestnanosti, aby čím viac ľudí bolo krytých poistným aj na dôchodkové účely. A v neposlednom rade aj aktívnu populačnú politiku, keďže bez detí nie je efektívny žiadny penzijný systém,“ vymenoval Stuška príklady.

Poradca ministra financií Anton Marcinčin podčiarkuje, že s budúcnosťou penzijného systému úzko súvisí úroveň zamestnanosti obyvateľstva. Kým v Nemecku, Rakúsku či Holandsku pracuje 72 až 75 ľudí zo sto v aktívnom veku, na Slovensku je to dlhodobo pod 60 ľudí. „Máme tu pracovný potenciál, ktorý nevyužívame,“ zhodnotil. S tým sa podľa neho viažu sociálne problémy, keďže namiesto toho, aby občania zo svojich príjmov prispievali do poistných systémov, čerpajú štátne sociálne dávky.

Vlani prijatú dôchodkovú reformu kladne zhodnotil Inštitút finančnej politiky, ktorý funguje pri ministerstve financií. V správe, ktorú v tejto súvislosti vydal, predpovedal, že vďaka reforme presunie Európska komisia Slovensko z hľadiska vývoja verejných financií z kategórie vysoko rizikových do skupiny stredne rizikových krajín.

„Podľa pôvodných prognóz zo začiatku roka 2012 sa mal deficit dôchodkového systému do roku 2060 prehĺbiť zo súčasných troch na deväť percent HDP, teda až o šesť percentuálnych bodov,“ uvádzajú autori správy. Vďaka reforme urobenej v tom istom roku by mal deficit systému po novom dosiahnuť úroveň približne päť percent HDP, čo znamená zlepšenie bilancie verejných financií o štyri percentuálne body.

Medzi pozitívne zmeny v penzijnom systéme patrí podľa analytikov automatické predlžovanie veku odchodu do penzie nadviazané na priemernú dĺžku dožitia a úprava valorizácie penzií, ktoré by sa o niekoľko rokov mali zvyšovať už len o dôchodcovskú infláciu.

Zdroj: spravy.pravda.sk