Správy zo Slovenska

Seniorov nútia jesť, čo im navaria

Obyvatelia domovov argumentujú, že je to protizákonné, pretože sa nemôžu stravovať tak, ako oni chcú. Za pravdu im v Bratislave dala aj prokuratúra. Bratislavská župa vo svojich sociálnych zariadeniach nariaďuje všeobecne záväzným nariadením povinnosť odoberať najmenej dve teplé jedlá denne pre tých, ktorí si stravu nedokážu pripraviť. Prokurátorka to označila za protiústavné a protizákonné.

Vo svojom proteste uviedla, že nie je v kompetencii Bratislavského samosprávneho kraja určovať počet jedál, ktoré musí klient povinne odobrať. Stravovanie podľa nej treba chápať ako právo klientov a nie ich povinnosť. Krajskí poslanci v apríli protest krajskej prokurátorky odmietli. „Snažili sa presvedčiť verejnosť, že chránia prijímateľov sociálnych služieb pred ich vraj bezohľadnými deťmi a vnukmi. Dôchodcovia si musia kupovať stravu, aj keď namietali, že jedlo je drahé a nekvalitné,“ hovorí Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív, ktorý podal podnet na prokuratúru za nespokojných penzistov.

Starí ľudia sa takto podľa neho ocitajú v pasci. Ak by totiž nechceli podpísať zmluvu, v ktorej župa trvá na povinnom odoberaní určitého počtu jedál, môžu stratiť nárok na umiestnenie v domove. „Upierajú im takto právo na slobodnú voľbu. Nepodpíšeš? Môžeš sa zbaliť a ísť,“ pokračuje Halás.

Župa sa obhajuje tým, že jej ide zdravie ľudí, odkázaných na pomoc inej osoby. „V prípade, že by takýto prijímateľ sociálnej služby odmietol poberať stravu zo zariadenia, mohla by vzniknúť situácia, že by z dôvodu neschopnosti prípravy alebo príjmu stravy mohol ohroziť svoje zdravie a život,“ uviedla hovorkyňa kraja Iveta Tyšlerová. Povinnosť sa podľa nej nevzťahuje na tých, ktorí sú schopní uvariť si jedlo sami a ak je súčasťou bytovej jednotky kuchyňa alebo kuchynský kút.

Keďže bratislavskí krajskí poslanci odmietli zrušiť napadnuté ustanovenia a nahradiť ich v súlade so zákonom, na rad by mal prísť súd. Bratislavská krajská prokuratúra uznesenie, ktorým poslanci nevyhoveli protestu prokurátorky, dostala. „Z uvedeného dôvodu zvažujeme podanie žaloby,“ uviedol hovorca prokuratúry René Vanek.

Župy postupujú rôzne

Povinne obedovať musia aj obyvatelia župných zariadení v Banskobystrickom kraji. Hovorkyňa župy Monika Pastuchová povedala, že pred niekoľkými rokmi sa problémom stravovania zaoberala banskobystrická krajská prokuratúra a nenariadila nijakú nápravu.

„Ide o zabezpečenie správnej výživy a dietetiky seniorov a občanov so zdravotným znevýhodnením, ktorí aj z dôvodu úspory finančných prostriedkov odmietajú celodenné stravovanie, čo prispieva k zhoršovaniu ich zdravotného stavu,“ vysvetlila Pastuchová.

Ak sa klientom sociálnych zariadení trenčianskej župy nepáči povinné stravovanie, môžu požiadať o zmenu zmluvy. Tvrdí to vedúca odboru sociálnej pomoci Elena Behrová. Podľa nej negatívne ohlasy nemajú. „Poskytovateľ je povinný zabezpečovať všetky činnosti vrátane stravy a dbať na potreby prijímateľa s prihliadnutím na jeho vek a zdravotný stav v súlade so zásadami zdravej výživy,“ zdôvodnila.

Počty jedál neurčujú v Prešovskom, Trnavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Prečo túto povinnosť nezaviedli? „Z dôvodu neobmedzovania prijímateľov sociálnej služby, v záujme dodržiavania základných ľudských práv a individuálnych záujmov prijímateľa sociálnej služby,“ zhrnul hovorca nitrianskej župy Stanislav Katrinec.

Namiesto príkazu presviedčanie

Podľa advokáta Viliama Karasa nie je možné nútiť obyvateľov sociálnych zariadení odoberať stravu a prípadne to spájať ako podmienku pobytu. „Je potrebné umožniť im právo rozhodnúť sa, či budú odoberať aj stravu, alebo nie. Podmieňovať ich zotrvanie v zariadení odberom stravy je neprimerané,“ myslí si.

Nútené stravovanie má podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milady Dobrotkovej dva rozmery. „Z hľadiska práva naozaj nemožno nikoho nútiť, aby poberal a platil služby, ktoré nechce. Na druhej strane, prevádzkovateľ má nastavenú prevádzku na určitý režim, aby poskytoval komplexné služby podľa zákona vrátane stravovania. Ak polovica ľudí povie, že nechce stravu, je to ťažké,“ hovorí.

Tento problém majú najviac tie zariadenia pre seniorov, kde sú ľudia sebestačnejší. Iné je to v domovoch sociálnych služieb, kde sú odkázaní na cudziu pomoc. „Potom je tu skupina, ktorá sa v snahe ušetriť nejaký cent na čokoládu pre vnúča zrieka jedla. Neraz sú v horšom psychickom aj fyzickom stave, necítia hlad ani smäd a na zasýtenie im stačí veľmi málo. Keď povedia, že nechcú stravu odoberať, nútiť ich nemôžeme, iba vytrvalo a trpezlivo presviedčať,“ povedala šéfka asociácie.

Dobrotková upozorňuje, že v domovoch je veľa ľudí, ktorí tam v podstate ešte nepatria. „Buď nemajú blízkych, alebo sa im deti rozpŕchnu po svete. Ešte sa dokážu o seba postarať, chcú mať svoje súkromie a oveľa lepšie by sa im žilo v prirodzenejšom prostredí, napríklad v nájomných bytoch,“ naznačuje a odvoláva sa na trendy vo vyspelejších európskych krajinách. „Nad tým by sa mali zamyslieť obce, mestá aj štát, ktorý sa nemôže vyviniť zo starostlivosti o svojich starých občanov a vyhovárať sa stále na nedostatok peňazí,“ dodáva Dobrotková.

Zdroj: spravy.pravda.sk