Česi zdravší ako Slováci? Zdravotníctvom to nie je

Možných vysvetlení takéhoto veľkého rozdielu je hneď niekoľko. Naporúdzi je otázka kvality zdravotníctva - také vysvetlenie je však podľa odborníkov unáhlené.

Zdravotníctvo za tým nehľadajte

"So zdravotným systémom to súvisí len okrajovo; faktory, ovplyvňujúce zdravie sú komplexné a zdravotníctvo má na nich len 10-15-percentný podiel," hovorí Tomáš Szalay zo slovenského Health Policy Institute. Oveľa pravdepodobnejšie tu fungujú iné faktory. Ukazovateľ HLY sa totiž skladá z dvoch častí - jednej objektívnej a druhej subjektívnej.

Počet "zdravých rokov" v absolútnych číslach

 Zdroj: Zdroj: Eurostat

Prvou spomínanou súčasťou je mortalita - úmrtnosť.

"Slovensko má, v porovnaní s Českou republikou, kratšiu strednú dĺžku života. Na tento výsledok má vplyv aj podiel rómskej populácie, ktorá sa dožíva v priemere o 10 rokov menej ako väčšinová populácia - má napríklad podstatne vyšší podiel dojčenskej úmrtnosti," vysvetľuje Szalay a poukazuje na podobnosť výsledkov Slovenska a Maďarska, ktoré okrem iného spájajú aj podobné stravovacie návyky alebo spôsob životosprávy.

Druhou časťou je výsledok dotazníkového prieskumu medzi obyvateľmi, v ktorom sa hodnotitelia pýtajú na ich zdravotný stav. Posúdenie tejto otázky a odpoveď na ňu je potom čisto subjektívna vec a odvíja sa tak od konkrétneho znenia otázky, ako aj od celkovej nálady v spoločnosti alebo pohľadu na svet.

Pesimistickí Slováci?

Jedným z možných vysvetlení tak môže byť tvrdenie, že Česi sú v pohľade na svoje zdravie optimistickejší než Slováci. "Nechcem tvrdiť, že Slováci sú väčší pesimisti, alebo že si radi posťažujú, ale je to jedno z možných vysvetlení," konštatuje Szalay.

Význam tejto zložky na hodnotu ukazovateľa dĺžky života v zdraví zdôrazňuje tiež Jakub Hrkal z Eurostatu. Niektoré rozdiely medzi krajinami môžu súvisieť so spôsobom implementácie danej otázky a ďalej sa na nich môžu odraziť aj odlišné kultúrne či sociálne podmienky a vnímanie v rôznych krajinách," hovorí.

Odpoveď na otázku týkajúcu sa priepastného rozdielu v hodnotách zistených v Česku a na Slovensku však môžeme hľadať aj inde. Všeličo nám napovie porovnanie štatistík týkajúcich sa životosprávy či príčin úmrtí v oboch krajinách.

Česká republika pritom paradoxne vychádza v mnohých ohľadoch horšie ako Slovensko. Napríklad čo sa rizikovej konzumácie alkoholu týka (podľa údajov z roku 2008), aspoň raz týždenne vypije veľké množstvo alkoholu približne každý sedemnásty Čech a každý päťdesiatydeviaty Slovák. Nikdy alebo výnimočne potom "flámuje" o 16 percent viac Čechov ako Slovákov - a takto by sa dalo pokračovať ďalej.

V Česku žije o päť percent viac každodenných fajčiarov - opačne sú na tom obe krajiny napríklad z pohľadu každodennej fyzickej aktivity.

Zdroj: Eurostat

Za všetkým hľadajte ...?

Z toho všetkého vyplýva, že hlavné príčiny rozdielov medzi oboma krajinami budú zrejme naozaj ležať najmä v oblasti životosprávy.

Zo štatistík Eurostatu sme vybrali niekoľko hlavných príčin úmrtí obyvateľov bývalého Československa, s výnimkou rakoviny pľúc vychádza z tohto porovnania ako horšie postihnuté práve Slovensko. Rozdiel je viditeľný najmä v oblasti kardiovaskulárnych ochorení, radených medzi tzv civilizačné choroby, teda infarktov, mozgových mŕtvic, vysokého tlaku a ďalších.

Zatiaľ čo Česko vykazuje od roku 2008 v prípade oboch pohlaví v počte zdravých rokov života hodnoty prekračujúce priemer európskej dvadsaťsedmičky, Slováci sa držia hlboko pod ním.

Autor: Jakub Novák

Zdroj: aktulane.atlas.sk