Najkrajšiu kraslicu vytvoril muž
Do celoslovenskej súťaže prišlo tisíc kraslíc od asi osemdesiatich autorov. Tvorcovia zdobili malé holubie vajíčka, ale aj väčšie pštrosie vajcia. Najkrajšie kraslice vyzdobil muž – Dezider Kremmer z Bíne v okrese Nové Zámky.
„Ako techniku zdobenia používa vyvŕtavanie zubárskou vŕtačkou, dekoruje Svarovského kryštálmi a na podstavce využíva achát,“ prezradila o držiteľovi hlavnej ceny Júlia Šefčíková z Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne. Medzi Kremmerovými kraslicami sú husacie, kačacie, slepačie, ale aj väčšie emu kraslice.
Tvorcovia siahali najmä po husacích a slepačích vajíčkach, na tie sa vzory aplikujú jednoduchšie ako na veľké pštrosie či emu vajcia. Pri niektorých využili tradičné techniky oblepovania slamou či rôznymi semienkami, ovsenými vločkami alebo voskovaním či drôtovaním. Niektoré sú z papiera, iné zdobené výšivkami.
Najkrajšie veľkonočné kraslice
Použité boli aj nové – moderné techniky, keď sa do kraslíc robia ornamenty dierkovaním alebo vyškrabávaním. „Medzi technikami zdobenia dominovalo voskovanie, vyškrabávanie, drôtovanie, ale aj madeirová technika,“ opisuje Šefčíková. Práve madeirová technika či technika richelieu sú typické skôr pre výšivky. „Napríklad madeirová technika je inšpirovaná madeirovou čipkou, je to vlastne zdobenie voskom a dierkovanie,“ približuje Šefčíková.
Na Slovensku boli kraslice tradičným darom pre šibačov na Veľkonočný pondelok. Kedysi však nimi boli obdarovávaní predovšetkým duchovní. Ako približuje Kysucké múzeum v Čadci, tí si vajíčka nenechávali, ale ich namaľovali a rozdali deťom. V 17. storočí je už známe prvé obdarovávanie detí vajíčkami na Veľkú noc, ktoré dostávali od svojich kmotrov. „Názov kraslica je na našom území doložený už v 14. storočí. Pôvod tohto názvu je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mnohí sa domnievali, že to bolo od krášlenia vajec, alebo že boli krásne, keď sa namaľovali. Ale názov kraslica pravdepodobne súvisí s ruským "krasnyj“, čo znamená červený," uvádza etnograf Kysuckého múzea Alojz Kontrík.
Na výzdobu vajíčok sa spočiatku používala najmä červená farba, neskôr aj ďalšie základné farby, ktoré sa pripravovali odvarom z rastlín a rôznych materiálov. Okrem Dolného Kubína, kde sú v Oravskom kultúrnom stredisku vystavené kraslice z celoslovenskej súťaže do 11. apríla, sa ďalšie symboly Veľkej noci dajú vidieť do 3. apríla aj v Kysuckom múzeu v Čadci.
Kvietkované, veselé farebné, papierové, vyšívané veľké, malé, prepracované, nápadité... Kraslice, na ktorých si ich tvorcovia vskutku dali záležať.
Kvietkované, veselé farebné, papierové, vyšívané veľké, malé, prepracované, nápadité... Kraslice, na ktorých si ich tvorcovia vskutku dali záležať.
Pri týchto krasliciach by sa dalo povedať, že boli zdobené surovinami, čo kuchyňa dala, pretože boli použité rôzne semienka. Autorkou je Ľubica Olšiaková z Hriňovej.
Kvietkované, veselé farebné, papierové, odrôtované, vyšívanéveľké, malé, prepracované, nápadité...kraslice, na ktorých si ich tvorcovia vskutku dali záležať. Na fotografii víťazné kraslice.
Hlavnú cenu celoslovenskej súťaže "O najkrajšiu kraslicu" získal muž - Dezider Kremmer. Pri ich zdobení pracuje so zubáraskou vŕtačkou, na výzdobu aplikuje napríklad aj Svarovského krištále.
Zdroj: spravy.pravda.sk
Opatrovatel, opatrovatelka... Všetko pre opatrovateľky
Pracovné ponuky
