Svet opatrovateliek

24 hodín

Dni ubiehajú vždy rovnako. O siedmej hodine Jana Klimeková vstáva. Budí 92-ročnú pani, o ktorú sa už rok stará a pomáha jej z postele. Ide s ňou do sprchy a chystá raňajky. Rozpráva sa s ňou, stará sa o domácnosť, nakupuje, varí obed. Keď 92-ročná pani popoludní krátko po jednej hodine zaspí, má slovenská opatrovateľka poprvýkrát čas pre seba. Pre Janu Klimekovú sú to dve najdôležitejšie hodiny dňa. Je to jej jediný voľný čas.

Je krátko po jednej a pani Klimeková sedí pod lieskovým kríkom v záhrade. Pre rozhovor do časopisu MEGAPHON má pripravený lístok s nemeckým textom. Je na ňom napísané „In Geldnot sein“ (mať núdzu o peniaze): Pani Klimeková zostala po rozvode bez prostriedkov a musela sa naučiť stáť na vlastných nohách. Zapamätala si jedno: Zažila, aké je pre Slovenku ťažké, držať sa s malou módnou firmou nad vodou. Pretože si vždy verila, rozhodla sa v 46 rokoch vyskúšať niečo nové a prijala prácu celodennej opatrovateľky.

V Rakúsku je takmer 40 000 žien, ktoré môžu porozprávať podobný príbeh. Polovica tu pracuje legálne, druhá polovica ilegálne, bez právnej ochrany. Štyri z piatich prichádzajú zo Slovenska, pretože v ich vlasti nie sú žiadne voľné pracovné miesta. Mnohé z nich tu plánujú len zostať a čakať, kým sa neotvorí domáci pracovný trh na východ. Potom si chcú nájsť novú prácu. Prácu s upravenou pracovnou dobou a s poistením v nezamestnanosti.

Ako sa darí ženám, ktoré majú prácu na plný úväzok? Tejto téme sa vo svojej diplomovej práci sa venoval Alfred Suppan, študent odbornej vysokej školy. Pýtal sa štyroch samostatných opatrovateliek z Grazu. To, čo sa dozvedel, len zdanlivo súhlasí. Jedna opatrovateľka udáva, že musí bývať v izbe bez dverí a do jej izby preniká cigaretový dym. Iné ženy zas spávali v pivnici alebo na gauči, niekedy aj bez teplej vody. Mnohé rodiny si mýlia opatrovateľku s pomocnicou v domácnosti. V jednom prípade mala Slovenka nielen opatrovať, ale aj udržiavať v čistote izby v domácom penzióne.

Čo ženy najviac zaťažuje, je niečo iné. Slovenské ženy málo komunikujú s rakúskymi rodinnými príslušníkmi. Tak sa stane napríklad aj to, že opatrovateľka počas prvej noci bezradne vstáva, lebo starý pán, o ktorého sa stará, zdanlivo niečo požaduje. Až na druhý deň s dozvie, že starý muž počas spánku rozpráva. Viaznuce rozhovory však môžu vyvolať závažnejšie problémy. Ak ženy nie sú informované, môže to viesť k nesprávnej starostlivosti alebo škodám s právnymi následkami. Naučiť sa rýchlo po nemecky je preto pre samotné opatrovateľky nevyhnutnosťou.

Jediná kontaktná osoba. Jana Klimeková si počas roka, odkedy žije v Rakúsku, osvojila nemčinu s rešpektom. Pomohla jej k tomu 92-ročná klientka, ktorá bola učiteľkou nemčiny a cvičila s ňou. Pani Klimeková musela v prvých mesiacoch starej panej denne čítať noviny. Ak počas rozhovoru robila gramatické chyby, hneď ju opravovala. Jana Klimeková znamená pre starú pani nielen pomoc pri vstávaní a sprchovaní. Často je po celé dni jej jedinou partnerkou. Platí to aj naopak. Pani Klimeková je pre svoju klientku počas tých desiatich mesiacoch vždy tu, 24 hodín denne. Najmä počas Vianoc, slávi ich v Grazi a až potom cestuje späť do Košíc ku svojim trom dospelým deťom. Môže si to dovoliť, pretože opatrovateľky na celodennú opateru sú samostatné a nepodliehajú žiadnemu zákonníku práce.

Štát chce, aby legálna práca bola dostupná. No to je problematické. Aj napriek tomu dáva ženám možnosť, aby sa sami nechali vykorisťovať. Walter Marschitz, generálny riaditeľ agentúry HILFSWERK Rakúsko, považuje zákon o domácej starostlivosti z roku 2007 za rozumný. (Poznámka prekl.: HILFSWER Rakúsko je so svojimi regionálnymi a čiastočnými spolkami, jedným z najväčších poskytovateľov neziskového zdravotníctva, sociálnych a rodinných služieb v Rakúsku.) Pre porovnanie s minulosťou chráni rodiny pred právnymi následkami a vychádza v ústrety „cezpoľným“. To, že nebola zavedená žiadna minimálna mzda pre samostatne zárobkovo činné osoby, obhajuje. „S minimálnou mzdou by sa trh veľmi rýchlo zničil.“

Napriek veľkorysej podpore až do 550 eur rodiny v Rakúsku neregistrujú svoje opatrovateľky. Jedna slovenská opatrovateľka z agentúry, ktorá chce zostať v anonymite, opisuje, že to funguje, legálne aj nelegálne. Niekedy má šťastie a rodina informuje opatrovateľky o právach, inokedy ich necháva v nevedomosti. No či už je to legálne alebo nelegálne, vždy má strach z týždňov čakania bez príjmov na ďalšieho klienta v prípade, že bude nezamestnaná.

„Tento zákon neposkytuje opatrovateľkám pomoc a podporu, bol to len čistý akt legalizácie“, myslí si Rosa Koubová, manažérka Caritas Steiermark. Má návrhy na vylepšenia: praje si viac voľného času pre ženy. Nie je vždy nutné, aby opatrovateľka zostávala pri klientovi po celú noc. Ženy by mohli zrelaxovať s určitým druhom nočnej služby, počas ktorej navštívi opatrovateľka v neskorých hodinách viac starých ľudí.

Pani Koubová kritizuje aj to, že neexistuje minimálna mzda, obáva sa teda platového dampingu. Napr. opatrovateľky, ktoré sú zamestnané prostredníctvom Caritas, zarábajú o 18 eur denne viac ako v iných agentúrach. Mnohé opatrovateľky často nemajú tušenie o predpisoch v Rakúsku. Preto Caritas sprostredkováva informácie na svojich internetových stránkach aj v slovenskom jazyku. Rosa Koubová: „Štát si to zjednodušuje, ak hovorí ženám: Ste tu legálne, samostatné. Robte si, čo chcete.“

Opatrovateľky pre nepretržitú starostlivosť tvoria 5 percent všetkej starostlivosti v Rakúsku. Ich význam bude v nasledujúcich rokoch ešte rásť. Súčasne stúpa aj úroveň platov na Slovensku, budú potrebné nové zákony, aby sa tu mohli tieto ženy udržať. Možno, že príde aj atraktívnejšie odmeňovanie. Možno, že budú slovenské opatrovateľky nahradené lacnejšími ukrajinskými opatrovateľkami.

O desať rokov tu pani Klimeková možno ani nebude. Koľko opatrovateliek vidí túto prácu ako most medzi minulým a terajším životom? Šťastné pritom ale nie sú, ale peniaze sa musia zarábať, aby boli spokojné. Pani Klimeková má rada pokoj v dome a v záhrade a má rada aj starú pani, s ktorou hrá každý deň „Človeče, nehnevaj sa“. Aby sme opísali jej charakter, našli by sme v slovníku jedno slovo – mierumilovná.

Autor: Christian Maier

Preklad z nemčiny: -vh-

Zdroj: http://www.megaphon.at/de/strassenmagazin/archiv/megaphon_2009/juli/221/