Vaše príbehy

Takto sme začínali ...

A možno Vás to ešte len čaká.Aj tieto opatrovateľky si zažili svoje. Takéto boli ich prvé dojmy. :)

Janka: "Noo začiatok bol tažký, nevedela som, čo bude, akí budú, ale dopadlo to fajn ... aj keď som prešla kadečím... bez jedla dva týždne, jesť len umytú plesnivú slaninu ... no prežila som ... vraj všetko zlé je na niečo dobré"

Danka: "No prvý dojem - večer plač, kde to som a potom to už bolo dobre"

Katka: "Prvý dojem... ani som nevedela, ako sa volám od strachu, čo ma v novej rodine čaká, aj som si poplakala, ale po siedmom dni mi pacient povedal "gut, gut", o mesiac idem naspäť. Som rada, že to tak dopadlo. Sú spokojní."

Darinka: "Veľmi dobrý začiatok. Tri dni som nevedela, čo hovoria, nič som nerozumela a už som tam 4 roky. Prešli sme si kadečím, podľa toho, aký bol zdravotný stav, ale človek znesie veľa a aj vydrží, ale s úsmevom sa všetko lepšie rieši. Aj keď prišli slzičky, ale tak, aby to nevideli oni ..."

Alenka: "Veľmi som chcela robiť opatrovateľku, tak som sa tešila, ale zároveň bála, lebo som nemala skúsenosti. Horšie bolo, že som nevedela nemecky, len pár slov. Ale všetko dobre dopadlo, lebo my slovenky sme silné a odvážne ženy. Aj keď nevieme jazyk, aj tak rozumieme, lebo chceme. Vieme dať lásku a úctu, veď oni si to zaslúžia."

Carmen: "Začiatok bol dobrý. Mala som pacientku s diagnózou Parkinson. Na začiatku som nemala veľkú slovnú zásobu, no pri tejto pacientke to vyhovovalo. Bola so mnou spokojná a ja tiež. Odišla som však z AT kvôli agentúre, ktorá si viac plnila svoje vrecko ako to moje. Za rok som sa zdokonalila v nemčine a už druhý rok som v Nemecku."

... a mohli by sme pokračovať, ale najkrajšie príbehy píše sám život. Aký bol ten Váš? Svoje jedinečné zážitky zo života opatrovateľky či opatrovateľa nám posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.