Vaše príbehy

Moja babka a ja

 O nočných výjazdoch mojej babky som už písala. Aj o tom, ako pri jednom takomto výjazde spadla. Stalo sa to aj tentoraz, no dopadlo to horšie než zvyčajne. Musela som zavolať lekára a babku zobrali do nemocnice. Keďže to nebolo nič vážne, trochu som sa aj potešila, hurá, môžem domov na dovolenku, ale nič z toho nebolo. Prianím mojej babky totiž bolo, aby som ostala u nej doma a každý deň ju navštevovala v nemocnici. Keďže babka nikoho nemá, bolo mi jej ľúto a súhlasila som.

V nemocnici mala babka súkromnú izbu, ona je totiž privátny pacient. Mala tam všetko luxusne zariadené (nedá sa to ani porovnať s našimi nemocnicami), no i napriek tomu tam nebola spokojná. Raz, keď som bola pri nej na návšteve, prišiel na vizitu primár. Hádajte, čo od neho žiadala moja babka. Chcela, aby priniesol do izby ešte jednu posteľ pre mňa, pretože jej chýbam. Vraj má dosť peňazí a zaplatí to. To, samozrejme, nebolo možné, a preto sa jej primár snažil vysvetliť, že v nemocnici sú skúsené zdravotné sestry, a preto nebude potrebovať mňa. No babka sa nedala: „Áno, sú, ale nestoja za nič. Ja mám doma lepšiu opatrovateľku.“ Bol to pre mňa dobrý pocit a zadosťučinenie za moju prácu.

V nemocnici zostala babka pár týždňov. Každý deň som ju navštevovala, nosila som jej čisté veci a niečo dobré na jedenie. Potom ju však preložili na rehabilitačnú kliniku. Mala problémy s chôdzou. Lekár mi povedal, že tam bude 3 týždne, takže som mohla konečne isť domov. Mojej babke som však musela sľúbiť, že sa určite vrátim. Po trojtýždňovom pobyte doma mi volali, že babka o dva dni pustia domov. Tak som pobalila kufre a cestovala do Nemecka. Došla som jeden deň pred jej príchodom, aby som vyvetrala dom, navarila chutný obed a aby som ju čakala, keď ju privezú z nemocnice. No babka v ten deň neprišla. Z nemocnice mi volali, že nechce ísť domov, kým neuvidí mňa, a preto tam mám ráno prísť. Keďže mám k dispozícii jej auto, nebol to žiadny problém. Keď ma babka zbadala, veľmi sa potešila: „Gott sei Dank, ich kann endlich nach Hause.“³ A tak som si ju priviezla domov. Je to zaujímavé, že zabúda na všetko okrem mňa. Mali ste vidieť jej rozžiarenú tvár. Lekár mi povedal, že za cely jej pobyt v nemocnici ju nevidel takú šťastnú.

Aj kvôli takýmto chvíľam mám príjemný pocit a viem, že robím svoju prácu dobre.

Každý druhý deň mám niekoľko hodín voľno, kedy môžem isť na nákupy, prechádzku alebo si len tak oddýchnuť. Vtedy príde k babke jedna Nemka z Pflegeheim⁴, čo sa však babke vôbec nepáči. Je nervózna, stále sa pýta na mňa, stojí pri okne a vyzerá, kedy sa vrátim. Vystriedalo sa tu už veľa žien. Babka totiž so žiadnou nebola spokojná a posielala ich preč. Kým som neprišla ja. Mňa nechce púšťať ani domov. Minule na mňa dokonca skúšala divadlo, že sa cíti veľmi zle, že už asi umrie, že nemôžem odísť. Tak som si s ňou sadla a snažila som sa jej dohovoriť, že to takto nejde, že ja tiež potrebujem pauzu. Povedala som jej: „Veď k vám prídu nemecké opatrovateľky. S nimi sa môžete aj lepšie porozprávať (ona totiž veľmi rada rozpráva).“ No ona mi na to odpovedala: „Áno, rozprávajú dobre po nemecky, ale nie sú milé a nemajú také dobré srdce. Správajú sa ku mne ako keby som nemala všetkých pokope.“

Dalo by som povedať, že moja babka je na mne závislá. Niekedy to dokonca až preháňa. Zvoní mi v noci a chce sa uistiť, či som tam, zobudí ma a opýta sa, koľko je hodín, potom zasa chce vedieť či je ešte noc alebo už ráno. Vtedy ju zvyknem postrašiť, že keď to bude robiť často, tak si pobalím kufre, odídem domov a ona bude mať nemeckú opatrovateľku. Skoro vždy to zaberie J. No čo iné mi zostáva, veď všetko má svoje hranice a ja sa tiež potrebujem vyspať.

Na záver by som chcela napísať, že táto práca je veľmi náročná, hlavne na psychiku a človek na jej vykonávanie potrebuje veľké srdce. No prináša aj ovocie, a to nielen po finančnej, ale aj emocionálnej stránke. Veď pocit z dobre vykonanej práce vám nikto nevezme.

Anna K - opatrovateľka v Nemecku

1 – Čo si myslíte? Mám ešte všetkých pokope?

2 – Myslím tým, keď je v hlave všetko v poriadku.

3 – Vďaka Bohu, konečne môžem ísť domov.

4 – Domov dôchodcov