Vaše príbehy

Vtipné príhody alebo čo dokáže slabšia nemčina :)

Mojej babke musím každý večer o šiestej zapnúť telku, jej obľúbenú stanicu Phoenix. Sadne si do svojho kresla a nohy si vyloží na malú stoličku. Jeden večer som sa jej s mojou slabšou nemčinou spýtala: ,,Brauchen Sie ihre Beine noch?“ Chcela som sa opýtať, či si chce vyložiť nohy hore, no vlastne som sa jej spýtala, či nohy ešte potrebuje nohy. Ona sa na mňa pozrela a s úsmevom mi odpovedala: ,,Ja, Ich brauche noch meine Beine.“ – áno, potrebujem moje nohy.

Raz zasa pri dverách zvonili dvaja muži, poisťovací agenti. Opýtali sa ma, či sa môžu rozprávať s mojou babkou. Odpovedala som, že sa musím spýtať, lebo je v posteli. A jeden z pánov sa ma opýtal: ,,Sie ist immer im Bett?“ Chcel vedieť, či je ležiaca. Ja som odpovedala: „Nein, sie ist nicht alein im Bett.“ Tým som povedala, že nie je v posteli sama. Páni sa na seba pozreli a spýtali sa ma, koľko má babka rokov. Došlo mi, že som to povedala zle a tak sme sa na tom zasmiali.

Anna K. – opatrovateľka v Nemecku