V januári tohto roku som si prostredníctvom “Bábetka“ našla opatrovateľku ku svojmu vtedy 15 mesačnému synovi. Študentka 3 ročníka Pedagogickej fakulty - odbor Špeciálna pedagogika a pedagogika pre nepočujúcich sa mi na prvom stretnutí pozdávala (absolvovala som aj iné), a tak sme sa jej po dohode s manželom rozhodli zveriť naše deti - máme ešte 6 ročnú dcéru, ktorá chodí do škôlky, takže s tou bola veľmi málo.

Už po prvom týždni, v ktorom boli asi 2 varovania, som si všimla dosť neformálny vzťah medzi ňou a manželom, v ktorom mi okrem spôsobu konverzácie vadilo najmä to, že vždy, keď manžel prišiel domov ako prvý a preberal deti on, oná zmieňovaná slečna neopustila okamžite našu domácnosť, ale trávila tam v družnej konverzácii s manželom a hrami s deťmi celé hodiny, obvykle až do môjho návratu, ktorý je pravidelný.

Upozornila som na to manžela, ale odpoveďou mi bolo to, že sa nič nedeje a že je to výplod mojej žiarlivosti. A tu som asi urobila osudovú chybu, že som nedala na radu svojich kamarátok a milej slečne nepovedala hneď vtedy ďakujem, zrejme by som ešte bola dnes mala manžela . Dôvod? Nechcela som pred manželom vyzerať ako žiarlivá chudera a tak som si povedala, že to ešte nechám tak, s jej prístupom k deťom som bola spokojná a asi som aj naivne verila v lásku, ktorá nás s manželom spájala. Až po čase som si uvedomila, čo som vlastne už vtedy postrehla, že na varovanie tak malých detí chodí netradične upravená (priliehavé jeansy, tričká a blúzky nad pupok, výrazné visiace náušnice - predchádzajúca opatrovateľka si nosila veci na prezlečenie). Celé pôsobenie tejto slečny v našej domácnosti trvalo ani nie mesiac, deti nevarovala každý deň, možno to bolo celkom 10x, ale stačila zničiť všetko. Stále rovnaký scenár - prišla som domov, ona stále u nás, manžel unesený ako cudzia žena neskonale miluje naše deti, lebo to neustále deklarovala.

Pýtate sa čo bolo tou poslednou kvapkou? Keď mi manžel povedal, že prišla aj v deň, keď sme ju nepotrebovali. Vraj bola smutná, tak si vypýtala syna a pre potešenie ho zobrala von a potom, keď ho vracala, zase len skončila s manželom u nás v družnom a ako som neskôr zistila i vo veľmi otvorenom rozhovore o našej manželskej kríze a nechala sa nasledujúci deň pozvať od manžela do kina aj s dcérou, zatiaľ čo ja som bola doma s malým.

Teraz o nás - je mi jasné, že keby v manželstve bolo všetko OK, toto sa nestane, ale ktorá z nás si môže povedať, že po 11 ročnom vzťahu je jej manželstvo ideálne? Samozrejme, nechcem vôbec ospravedlňovať manžela a obviňovať iba ju...

Ale uvidíte čo sa stalo ďalej - po kine som jej konečne zavolala a povedala jej, že jej služby už nebudem potrebovať a dobrom bez kriku, urážok a vulgárností, som jej povedala, prečo si už neželám, aby sa starala o naše deti a že jej radím, keďže viem, že si privyrába strážením detí, aby si na takéto veci dávala v budúcností pozor, pretože by to mohlo vadiť aj iným mamičkám..“

Čo je teraz? Rozvedení ešte nie sme, manžel s ňou trávi všetok voľný čas, deti už mu asi tak nechýbajú, syn je maličký, našťastie ničomu nerozumie, ale dcéra je bohužiaľ v ťažkom období, v septembri pôjde do školy... A táto tichučká, nenápadná, predtým zakomplexovaná slečna úplne rozkvitla...

Čo sa týka nás - manžela už späť za žiadnych okolností nechcem, to , čo som sa o ňom dozvedela za posledné dni, zabilo akúkoľvek lásku vo mne.

Tak mamičky, toto je moja skúsenosť s výberom opatrovateľky, ktorá nemá problém začať si so ženatým mužom, ktorému pozná ženu , deti a musí jej byť jasné, že keď sa jej raz zunuje, ona pôjde životom bez problémov ďalej, ale 4 ľuďom a 2 psom zobrala absolútne všetko. Ešte som vám totižto nepovedala, že manžel nás absolútne nezabezpečil, nemáme vlastné bývanie, nechce sa odsťahovať a my nemáme kam odísť...

Zdroj : http://babetko.rodinka.sk/index.php?id=376153