Príjmy opatrovateľov sa zaradzujú, podľa zákona o dani z príjmu (EStG 1988),  medzi príjmy z prevádzky (Gewerbebetrieb). Miesto , kde má  opatrovateľ  prihlásenú živnosť sa považuje za sídlo prevádzky. S pravidla je to pacient, u ktorého je vykonávaná podnikateľská činnosť (nie je to ale pravidlom) . Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka z neobmedzenou daňovou povinnosťou. Dôležité je, že pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11.000€ (platí pre r.2009) - Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000€. Pri prekročení tejto hranice vzniká automatický povinnosť podania daňového priznania z dani z prímu a povinnosť odviesť daň.  Termín na podanie daňového priznania je 30.Apríl v  roku, ktorý nasleduje po roku , v ktorom boli dosiahnuté príjmy.

Povinnosť podania daňového priznania

V zásade je povinná každá osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou podať daňové priznanie vtedy, keď je na podanie vyzvaná príslušným finančným úradom. (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG), t.z. keď je jej poštou doručená výzva, alebo sú jej poštou doručené daňové formuláre.

V prípade že neprišla žiadna výzva z finančného úradu, je potrebné určiť, či dosiahnuté príjmy, obsahujú aj príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu. (§ 42 Abs. 1 Z 2 EStG.)

Ak takéto príjmy nie sú, potom je pre podnikateľa smerodajná výška jeho čistého príjmu. U opatrovateľov je to poväčšine príjem z opatrovateľskej činnosti(vrátane príp. iných zdaniteľných  príjmov dosiahnutých v Rakúsku). V prípade, že čistý príjem je pod hranicou 11.000€ (platí pre rok 2009 – pre r. 2008 to bolo 10.000€) nie je nutné podávať daňové priznanie (§ 42 Abs. 1 Z 3 EStG).

Opatrovatelia, ktorý vykonávali pracovnú činnosť  najskôr ako zamestnanci(v závislom pomere) a potom si otvorili živnosť, musia podať v Rakúsku daňové priznanie. V tomto prípade často dochádza k vráteniu daní zaplatených v preddavkoch na daň zo závislej činnosti. Záleží samozrejme na celkovej výške príjmov tak zo závislej ako aj nezávislej činnosti.

Ďalším dôvodom na podanie daňového priznania v Rakúsku je uplatnenie si daňových bonusov, ktoré sa za určitých podmienok ako negatívna daň vyplatia podnikateľovi - čítajte tu.

Výška dane

Výška dane v Rakúsku sa určuje podľa výšky príjmov (progresívna daň):

Príjem do výšky 11.000eur je oslobodený od dane, čiže sa nezdaňuje.

Príjem od 11.000 do 25.000 eur podlieha 36,50% dani.

Príjem od 25.000 do 60.000 eur podlieha 43,214% dani.

Príjem nad 60.000 podlieha 50% dani.

Spôsob zisťovania príjmu (Einnahmen-Ausgaben-Rechnung)

Každý podnikateľ si musí samozrejme viesť evidenciu svojich príjmov. Najbežnejším spôsobom zisťovania príjmu pre malých ale aj stredných podnikateľov je Einnahmen-Ausgaben-Rechnung.

Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok – v našom prípade kalendárny rok. Tento súhrn príjmov a výdavkov je potrebné prípade kontroly z finančného úradu predložiť kontrolnému orgánu.

Ku príjmom každého opatrovateľa patrí :

• honorár za poskytované služby - Taggeld
• náhrada cestovného – Reisegeld
• vecné príjmy  (za bezplatnú stravu a ubytovanie) - Sachbezug
• príp.  náhrada za úhradu soc. poistenia - Sozialversicherung

K výdavkom  je možné zarátať:

• skutočne vynaložené výdavky, ktoré úzko súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa príp. výdavky Paušálom (12% - Basispauschalierung)

• odvody na sociálne poistenie príp. iné pripoistenia

• poplatok pre hospodársku komoru

Ak podnikateľ použije odpočet  skutočných výdavkov (ak sú vyššie ako paušál) po predchádzajúcom uplatnení si výdavkov paušálom, je možné opätovne sa vrátiť ku  paušálu až po uplynutí  5 rokov. Preto si treba poriadne zvážiť, či sa oplatí uplatniť si skutočné výdavky, kvôli jednému roku, ak si podnikateľ nie je istý, či bude mať skutočné vynaložené výdavky  vyššie aj v nasledujúcich rokoch.

Pri výdavkoch opatrovateľa je vhodnejšie vzhľadom na obmedzené možnosti skutočných výdavkov využívať paušál, ktorý je aj často vyšší ako skutočné výdavky.

Pri odpisoch systémom skutočných výdavkov si musí podnikateľ viesť presnú evidenciu výdavkov . Samozrejme aj daňová kontrola je v tomto prípade podstatne dôkladnejšia. Uplatnené skutočné výdavky musia byť  vynaložené v súlade s podnikateľskou činnosťou.

Prvý kontakt s Finančným úradom

Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou Formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník, ktorý podnikateľ zvyčajne obdrží už pri založení živnosti. Pre fyzické osoby je sa použije dotazník Verf24. V prípade slabšej nemčiny je možné si pozrieť tento formulár aj v slovenčine.

Na základe údajov v tomto dotazníku sa príslušný finančný úrad rozhodne, či bude živnostníkovi udelené daňové číslo – a tým pádom sa zahrnie do daňového systému, alebo zostane len v evidencii. Daňové číslo je spravidla vydané len v prípade, ak uvedený predpokladaný príjem v dotazníku je vyšší ako 11.000€ alebo príjem z obratu vyšší ako 36.000€. Údaje sú platné pre rok 2009. Po pridelení daňového čísla je podnikateľ poväčšine vyzvaný na podanie daňového priznania, ak nebolo podané v zákonnej lehote.

Častou chybou pri vyplňovaní dotazníka je uvedenie vyšších príjmov ako sú vyššie uvedené sumy alebo prihlásenie sa na daň z obratu (UStG – Umsatzsteuer). V tomto prípade by samozrejme musel podnikateľ každý štvrťrok podať  oznámenie o dani z obratu. Keď sa tak nevykoná, je podnikateľ  vyzvaný zvyčajne až budúcom roku na podanie daňového priznania z dane z obratu. V tomto prípade je nutné podať odvolanie  aj s odôvodnením(§§ 243ff BAO).

Aj keď by sa tento problém nemal týkať malých podnikateľov(opatrovatelia), tento omyl sa dosť často vyskytuje.

Príslušnosť k finančnému úradu

Príslušným finančným úradom na podanie daňového priznania je spravidla miesto, v ktorého pôsobisku sa v čase podania daňového priznania nachádza bydlisko opatrovanej osoby, čiže  miesto kde je opatrovateľ prihlásený k pobytu. Z toho vyplýva, že príslušným finančným úradom nemusí byť finančný úrad, v ktorého pôsobisku sa nachádza miesto, na ktoré je ohlásená živnosť -Gewerbestandort. Živnosť môže byť prihlásená aj v mieste bydliska opatrovateľa(ak sa to bydlisko nachádza v Rakúsku)  alebo aj sídlo sprostredkovateľskej agentúry.

Zdroj: opatrovanie-rakusko.sk