Vaše príbehy

Nočné výjazdy do chladničky

 Každý týždeň chodím na nákupy. S babkou si spolu sadneme a ona mi nadiktuje, čo všetko mám kúpiť. Okrem základných potravín ako chlieb, mlieko, maslo, syr či džem, nemôžu na zozname chýbať ani kraby, ryby v paradajkovej omáčke či rôzne šaláty a ovocie. Ako vraví babka, chladnička musí byť vždy plná, takže žiadne šetrenie sa nekoná.

Po nákupoch uložím všetko do chladničky. V jedno ráno prídem do kuchyne a chladnička otvorená. Veď som ju určite zavrela, prebehlo mi hlavou. Pozriem sa lepšie, a čo nevidím. Všade neporiadok, všetko červené. Čo sa stalo? Moja babka si v noci otvorila dve konzervy rýb v paradajkovom pretlaku. A keďže sa jej to veľmi nepodarilo, všetko bolo od omáčky. Stôl, podlaha, chladnička. A akoby to ešte nestačilo, svoju maškrtu si so sebou vzala aj do postele. Viete si to predstaviť? Stopy viedli z kuchyne až do jej izby. Celá jej posteľ, nočná košeľa, všetko bolo od paradajkového pretlaku. Opýtala som sa jej, čo toto ma znamenať, no ona mi pokojne odpovedala: „Ich habe großen Hunger gehabt.“ Nechápala som, ako mohla byť hladná, keď zjedla raňajky, výdatný obed, olovrant a aj večeru, no nezostávalo mi nič iné, len babku poumývať, vymeniť posteľnú bielizeň, a samozrejme, všetko upratať. Lenže na druhú noc to bolo to isté. Pre zmenu si však babka otvorila konzervu s krabmi a pridala dve hrušky a pol kila hrozna. Keď sa to pravidelne opakovalo, každú noc, rozhodla som sa to riešiť.

Keďže najväčší neporiadok robila babka s tými rybami v paradajkovej omáčke, večer pred spaním som ich odložila na iné miesto, ako bola babka zvyknutá, aby sa k nim nedostala. A čo čert nechcel, práve v tú noc na nich dostala chuť. Ráno vstala a hneď na mňa spustila, prečo som nekúpila Fische in Tomatensoße. Odvetila som jej, že som ich kúpila, no ona tvrdila, že žiadne nenašla a že jej mám ukázať, kde sú. Ja som ich však medzi tým dala na pôvodné miesto, a tak som jej ich ukázala. Čudovala sa, ako je možné, že ich v noci nenašla. Trochu ma hrýzlo svedomie a mala som zlý pocit, že klamem starú a chorú babku, ale nič iné mi neostávalo. Išlo totiž aj o jej zdravie, pretože po nočnom prejedaní sa mávala bolesti žalúdka a ráno nemala chuť do jedla, čo bol problém, pretože práve ráno užívala dosť veľa liekov.

Nakoniec som to vyriešila takto. Babke som každý večer pripravila niečo chutné a nechala jej to v kuchyni na stole. Napr. chlieb s maslom a s paradajkou, očistenú, v mištičke pripravenú hrušku, poprípade jahody, maliny alebo inú dobrotu. Ona si to tam v noci našla, zjedla, a tak už nemusela nič hľadať v chladničke. Trvalo to síce dosť dlhú dobu, kým sa to babka naučila, no teraz je to už, dá sa povedať, pod mojou kontrolou. A aj keď sa občas stane, že navštívi chladničku a vyberie si niečo podľa svojej chuti, nie je to už každú noc.

Anna K. – opatrovateľka v Nemecku